Kto sú Mariánske sestry?

 

Pápež František

 

 

 

KTO SÚ MARIÁNSKE SESTRY?

 

 Pieta

Bratstvo Nepoškvrnenej, ktoré je na začiatku Spoločenstva Mariánskych sestier je zrodené 30. novembra 1973 pod vplyvom špirituality otca Maximiliána Mária Kolbeho jeho samého, zakoreňujúc sa v tajomstve Márie, zjaveného svätým Ľudovítom-Mária Grigonom z Montfortu. Inšpiruje sa aj zo života svätej Kataríny Sienskej.

A pokladom Mariánskych sestier zostáva toto panenské zasvätenie, skryté alebo zjavné, ktoré sprítomňuje v srdci ich života tajomstvo Sedembolestnej. Mária ich vovádza s Ňou do tohoto veľkého očakávania celého skrytého v tajomstve hrobu, z kadiaľ vychádza svetlo Vzkriesenia. Malé sestry žobrú jej Vieru, jej Nádej a jej Lásku, aby mohla žiť v nich svoje tajomstvo, hocaké by boli ich podmienky života.

Stredobodom ich špirituality je Ježišovo Srdce - Srdce Milovaného Syna, zvlášť ako Prameň vysluhovaného kňažstva, nesené mystickým kňažstvom Márie.

Táto špiritualita je teda eucharistická a mariánska v zjednotených Srdciach Najvyššieho Kňaza a Matky Kňažstva.

Toto Bratstvo takto zrodené zo zjednotených sŕdc Ježiša a Márie, ktorých uznáva ako svojho Zakladateľa a svoju Zakladateľku, zrodilo tiež spoločenský život v kláštornom štýle, otvorenom aj tým čo majú slabé zdravie, ako to prosí Sedembolestná. To sú Mariánske sestry.

Otec biskup Eduard Kojnok 2. februára 1999 im dáva štatút rehoľnej Kongregácie s diecéznym právom.

Kardinál Franc Rodé, prefekt Rímskeho Dicastéra pre Inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, nám dáva veľkú radosť, informovať nás listom vychádzajúcim priamo od neho, že Svätá Stolica vyhlásila platným Uznanie otca biskupa Eduarda Kojnoka o našom spoločenstve.

Vzdávame vďaky Pánovi, že nám dáva takto radosť, že sa môžeme v pokoji modliť a pracovať pod ochranou Srdca Ježišovho a Máriinho v službách Boha a Jeho Cirkvi.

 

Benedictus XVI 

 

 

 

D e k l a r á c i a
Otca biskupa Eduarda KOJNOKA, Rožňavského diecézneho biskupa
vo veci Matky Myriam
a spoločenstva Mariánskych sestier

 

Slová nášho svätého otca o mučeníctve, ktoré nám treba často prijať, aby sme nasledovali Krista, nachádzajú žiarivý príklad v mučeníctve Matky Myriam a jej spoločenstva. Dotierania a hrozby až po verejné bičovanie cestou tlače, ničoho nie sú ušetrené.

Podľa príkladu Božského Spasiteľa, Matka Myriam mlčí. Jej nepriatelia hrajú dobrú hru, jednostranne používajúc médiá, ktoré pomýlia o to ľahšie, že sú jediné, ktoré hovoria. Ale tie samotné články, nimi inšpirované, neváhajú ich následne použiť ako dôkazy. Všetko, ako oni dnes používajú články (všetky tiež falošné a nimi inšpirované) datujú z obdobia – je tomu už 13 rokov. Takto klamstvo splodí klamstvo a nakoniec vraždu, vraždu spravodlivosti a ľudskej hodnosti, sociálnu smrť nevinného.

Kto chce zničiť? Vytrhnúť dobré semeno s kúkoľom.
Predtým, aby ste boli mučeníkom, vám odsekli hlavu, dnes – v našich krajinách, ktorým sa hovorí civilizované – toto sa uskutočňuje na úrovni práv, povesti a sociálneho života. Ale aby sa zničilo dobré meno jednej osoby alebo jedného spoločestva, nie je nič jednoduchšie: ako vytvoriť zo všetkých kúskov škandál okolo tohto spoločenstva, následne zvolať na pomoc médiá, aby zveličili tento škandál vytvorený zo všetkých kúskov. Nakoniec sa vytvoria obvinenia, stále zo všetkých kúskov (čiže osočovania). Aby sa z toho urobili dokázané obvinenia, nepriatelia sa sami ustanovia za falošných svedkov, potom zavolajú médiá... a uzol je zauzlený.

Ďalšie riešenie: spísať zoznam obvinení, ktoré si želáme dokázať, zavolať médiá na pomoc, a s týmto zoznamom obísť celú dedinu pýtajúc sa ľudí, či nepočuli hovoriť o tom alebo tom zločine, spáchanom týmto spoločnvstvom. Ľudia, ktorí sú trochu nedôverčiví, nie úprimní priatelia a najmä nie veľmi odvážni povedia: „Určite je to možné”. A ipso facto stávajú sa (falošnými) svedkami.

Poznáme dobre veľmi rýchly postup ľudského očierňovania proti najhorlivejším veriacim v Krista, postup, ktorého cieľom je odstrániť zo srdca človeka dôveru v Božích poslov a diskretizovať Cirkev.
Cez cirkevný poriadok tiež, Matka Myriam prijíma v tichu toto mučeníctvo nie (ešte) krvavé, kedy mocní muži neváhajú použiť nástroje sveta, aby terorizovali tieto ženy úplne zasvätené Bohu a celkom venované jeho Nepoškvrnenej Matke, v tichu a modlitbe.

Ale Cirkev, ona nemôže mlčať bez toho, aby sa zjavila pred Bohom a pred históriou, ako spoluvinníčka týchto zrád.
Ja, Mons. Eduard Kojnok, rožňavský biskup, zaručujem sa za toto spoločenstvo ako aj za jeho zakladateľku. Mimochodom, ja som uznal toto spoločenstvo dekrétom, 2. februára 1999, ako Kongregáciu diecézneho práva. Odvtedy sa tomu iba teším.
V súčasnosti, beriem na seba z toho všetku zodpovednosť pred Bohom a pred ľuďmi.
Dnes, zo všetkých žijúcich biskupov, som to ja, ktorý poznám najdlhšie toto spoločenstvo. Vzal som si čas urobiť sám a osobne predbežný priekum k uznaniu. Vidím ich každodenný život už roky a som svedkom veľkého dobra, ktoré robia v mojej diecéze a dobrých vzťahov s rodinami.
Ale viem tiež dlho o nepriateľoch tohto spoločnstva.
V priebehu histórie, aby napadli Cirkev, začalo sa vždy napádaním jej zasvätených. Cirkev to zastavila zamietnutím obviňovateľov Matky Myriam. Títo by mali poslúchnuť, mlčať, miesto toho, aby Cirkev ohovárali verejne a vyhrážali sa pastierom nechávajúc im voľbu: poslať nevinných do väzenia, alebo aby tam išli oni sami.
Tieto metódy hrozne pripomínajú spôsoby nacistov.
Nepochádzajú v žiadnom prípade zo synovského ducha voči Cikrvi, ani z ducha jednoduchej ľudskej tolerancie.
Dilema je jednoduchá. Buď prijmete podpísať rozsudok smrti osôb o ktorých viete, že sú nevinné, pred obvineniami o ktorých viete, že sú ohovárania, alebo vás obvinia, že ste spoluvinník.
Ako kedysi Piláta, ktorý chcel prepustiť Ježiša: „Keď prepustíš tohto človeka, nie si priateľom cisára.” To znamená: ide o jeho hlavu alebo o tvoju hlavu.

Je to proti rehoľné prenasledovanie a kompletný nedostatok tolerancie, lebo nie je vôbec prípustné, aby to boli rodiny, ktoré predstierajú riadiť rehoľný život.
Tento život úplne skrytý v Bohu je iste obeta pre našu prirodzenú citlivosť. Sú rodiny, ktoré veľkodušne prijímajú túto obetu viditeľných zväzkov na rozšírenie Božieho kráľovstva. To je ich svätosť.
Ale sú aj iní, ktorí to viac alebo menej jasne zamietajú. Hľadajú teda všetky spôsoby, ako znovu získať svoje dcéry. Títo rodičia majú tendenciu ich vlastniť ako svoje vlastné dobro.
Ako vždy, obvineniam sa verí ako pravdám, bez toho, aby sa vypočula druhá strana.
Čiže stačí, že niekoľko rodín sa spojí v združenie, aby pripravili o dobré meno jedno rehoľné spoločnstvo, aby umlčali množstvo štedrých a šťastných rodín, ktoré vedia, že ich dcéra je na mieste svätosti a v horlivom spoločenstve.

Pretože útoky sú často viac násilnejšie proti najhorlivším spoločenstvám.
Ale úlohou, nie iba Cirkvi, ale každého človeka dobrej vôle je ich brániť.
Je teda priveľa apoštolov alebo priveľa veriacich v Cirkvi, aby sme prenasledovali tú, ktorá zobúdza všade, kde chodí vieru v Boha a túžbu po bratstve medzi ľuďmi, nech je akákoľvek ich rozdielnosť, dokonca v úcte týchto rozdielností?
Matka Myriam je verná, vytrvalá v súženiach, trpezlivá voči svojim nepriateľom a horlivá v bratskej láske, odpustiac im veľkodušne.
Už 18 rokov ticho prijíma a obetuje Bohu najnehanebnejšie osočovania, ktoré neprešli vážnejšiemu vyšetrovaniu. Ale veľmi veľa rodín, ktoré milujú toto spočenstvo, trpia kvôli týmto ohováraniam a nespravodlivostiam proti spoločenstvu ich dcéry.
Dnes, tak ako ich biskup – ochranca, je mojou úlohou prehovoriť. Všetky ich utrpenia a ich súženia trvajú už príliš dlho. Je to Cirkvi na škodu, že sa zabraňuje dobru, ktoré toto spoločenstvo môže urobiť.

V mojej diecéze ich ozajstnosť, ich radosť a to že vážne berú Evanjelium, robí obdiv ľudu a zvyšuje horlivosť duchovenstva.
Ich radosť, ich tichosť, ich trpezlivosť a ich vytrvalosť cez toľko uložených skúšok, hovoria tak ako aj sila ich svedectva, ich bratskej lásky a ich evanjelizácie.
Ľudské kvality Matky Myriam – a oni sú početné – ona ich považuje za nič, vedľa Kristovej lásky a jeho Matky sedembolestného Srdca, ktorú si ona zvolila za svoju Matku.
V mojej diecéze, jej príchody robia veľmi veľké dobro na každej úrovni, pre Cirkev a pre ľud, pre ešte väčšie bratstvo.
Ona žije to, čo učí, preto sa ľud nepomýli a je priťahovaný tak ako tým, čo hovorí, aj tým čo žije.
Kardinál Decourtray napísal v roku 1988: „Matka Myriam bola vždy poslušná radám, ktoré jej boli dané”. Dnes to potvrdzujem na 100%. Táto poslušnosť bola veľmi často dokonca hrdinská. Rád by som takto hovoril o všetkých rehoľníkoch a kňazoch.
Ja by som tiež iste mohol zachovať anonymitu „zo strachu pred odvetnými opatreniami”, ako takí odvážni nactiutŕhači týchto niekoľko tichých rehoľníčok.
Ale jeden čestný človek nemôže brať do úvahy ani anonymné listy, ktoré obsahujú anonymné osočovania, ani udávanie, ktorých autori vyžadujú anonymitu!
Tiež prosím, aby bolo zaznamenané, že ja, Mons. Eduard Kojnok, rožňavský biskup, nástupca apoštolov, otvorene protestujem proti údelu, ktorý je nastolený Matke Myriam a jej spoločenstvu.
A želám si, aby sa Mariánske sestry rozmnožili v mojej diecéze, na Slovensku a v celom svete.

Rožňava, 19. február 2001

Platnosť potvrdzujem!
27. 10. 2008

Eduard Kojnok
Rožňavský diecézny biskup