Pápež František
Tento štvrtok, 24. októbra, pápež František zverejnil svoju encykliku „Dilexit nos o ľudskej a Božej láske Srdca Ježiša Krista“.
V tomto jubilejnom roku našej duchovnej rodiny (1973 - 2024) vzdávame vďaku Bohu a Svätému Otcovi za túto krásnu meditáciu, ktorá nás zasahuje v srdci nášho povolania.
Od počiatku našej duchovnej rodiny naša zakladateľka Matka Myriam od Veľkňazského Srdca Ježišovho vložila do srdca nášho mariánskeho povolania túto Ježišovu lásku, zvlášť Jeho Najsvätejšieho Srdca.
To Jeho sme šťastní zajatci, Jeho, ktorý je Prameň všetkej Lásky, z ktorého tryská náš život otvorený tým najchudobnejším všetkých chudôb, často skrytých.
"Cieľom Mariánskych sestier je láska Boha skrze dokonalú jednotu s Ježišovým Srdcom, jeho milovaným Synom, a pripodobňovanie sa Márii, Matke a vzoru Cirkvi. Malé sestry sú osobitne zasvätené Srdcu Ježišovmu. Majú k Nemu vrúcnu lásku.
(Matka Myriam, Ecce, 2004)
„Ježiš to vyjadril s veľkou jasnosťou: „Čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to urobili“ (Mt 25,40). Ponúka Ti, aby si ho našiel aj tam, v každom bratovi a každej sestre, najmä v najchudobnejších, najopovrhovanejších a najopustenejších v spoločnosti.“
(Pápež František, Dilexit nos, č. 213)
Odkaz na celé znenie encykliky pápeža Františka vo viacerých jazykoch: Dilexit nos
Svätá omša otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika, 16. mája 1918, vo sviatok svätého Jána Nepomuckého, patróna rožňavskej diecézy
Milý spolubratia v kňazskej a diakonskej službe, rehoľné sestry, Bohu zasvätení, milí olympionici, drahí bratia a sestry, teda sprievod našich olympionikov, celá duchovná rodina Rádia Lumen, najmä chorí a tí, ktorí sa o nich staráte, drahí bratia a sestry, milédeti, milá mládež.
Ďakujem za vašu prítomnosť, tu v našej Rožňavskej katedrále, vám, ktorí ste sem pricestovali i vám, ktorí ste skrze Rádio s nami duchovne tu prítomní. Dnes sa ukončila prvá časť biblickej olympiády z celého Slovenska na úrovni základných škôl, teraz ste prišli zástupcovia stredných škôl, ktorí ste vo svojich diecézach vyhrali súťaž a dnes na celoslovenskej báze sa tu stretávame, aby ste zajtra pokračovali v tejto súťaži. Ja ešte raz a s radosťou ďakujem za vašu prítomnosť... a som rád, verím, že spolu budete dnes so mnou ďakovať za tri roky mojej služby tu v diecéze, ktorá sa dnešným dňom napĺňa, takto pred troma rokmi som ju začal a že budeme spoločne ďakovať za kňazov tejto diecézy, Bohu zasvätených, za rehoľné sestry, za veriacich a prosiť diecézneho patróna sv. Jána Nepomuckého i Pannu Máriu Rožňavskú, pochopiteľne, aby nám vyprosovali tie potrebné milosti, ktoré sú dôležité pre nás všetkých pre obnovenie duchovného života celej našej diecézy.
Najskôr upriamujeme pozornosť na patróna našej diecézy, sv. Jána Nepomuckého, ktorý aj skrze, pochopiteľne Božie povolanie, aj svoje nadanie stáva sa pravou rukou, teda generálnym vikárom, pražského arcibiskupa a za kráľa Karola IV. to všetko išlo dobre a v poriadku, tom čase vzniká aj univerzita v Prahe. Ale Karlov syn Václav IV. už nekráčal v šľapajach svojho otca, ale práve naopak jeho život bol celkom iný, zameraný na hromadenie bohatstva, na zábavu aj na nemravný život a z toho vznikali potom napätia, pretože mal zálusk na Kladrubské opátstvo a ako z tradície vieme, zaujímal sa o hriechy svojej ženy Žofie a tak nútil Jána Nepomuckého, aby ich prezradil. A veľakrát to býva práve i preto, lebo sám žil životom nevernosti a tak si myslel, že aj jeho zbožná manželka sa bude takto prejavovať. Lebo človek, ktorý žije v hriechu si myslí, že aj iní sú takí istí. A keď nepochodil u Jána Nepomuckého, tak nariadil mučenie, trápenie a napokon aj utopenie tohoto muža, kňaza, dnes svätca, ktorý je patrónom našej diecézy. Čo ho teda hnalo? Aká to bola túžba? Túžba po majetkoch, túžba zakryť vlastné hriechy a to „hriechmi“ akože svojej ženy, ktoré neboli a nič mu nebolo sväté. Darmo, ak je človek takto spútaný a oklamaný, už mu nie je nič sväté, ani posvätené, zasvätené osoby, jednoducho ide si za svojím a to svoje presadzuje aj za cenu krvi.
Ale nič nové sa nedeje. Veď predsa aj dnešné Evanjelium nám hovorí: „Budú vás vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydávali svedectvo. Ale kto vytrvá dokonca, ten bude spasený.“ /Mt 10, 18/
A dnes keď možno ako veriaci nie sme, aspoň tu na našom území, vláčení pred vladárov a kráľov, lebo to sa aj v dnešnej dobe môže stať... oveľa viac krát sme vláčení pred oči celého sveta! Pretože cez mediálne nastavenie nie je problém dnes byť takto postavený do zorného uhlu, kritiky tohto sveta. Nie nadarmo pápež František vo svojom posolstve na deň médií varoval všetkých mediálnych pracovníkov pred šírením falošných správ. Teda to už nie je len výrok niekoho kdesi na periférii, to je postreh svätého otca, ktorý denno-denne žije v centre pozornosti celého sveta a sám vie koľko týchto správ je značne modifikovaných do nepravdy... pretože sa to niekomu hodí. Až vzniká otázka: ale koho dnes vôbec zaujíma pravda? Koho dnes zaujíma pravda...?
Veď predsa pravdou býva často to, čo povie ten, ktorý má moc.
Alebo keď ste videli film o sv. Austínovi a tiež vieme, že Augustín prechádzal touto prípravou stať sa právnikom, dostáva odpoveď na otázku, čo je pravda: „Pravda je to, čo sa zrodí v súdnej miestnosti. Teda, či je to objektívna skutočnosť alebo nie, to je vedľajšie. Súd vyriekol: toto je pravda..
A tak stojíme a dívame sa na postavu sv. Jána Nepomuckého, ako sa na svedka pravdy. Pretože, keď sme položili otázku, či niekoho zaujíma pravda, tak sa dívame na svedka pravdy, dívame sa na svedka, ktorý zastával výhradu vo svedomí. Darmo, že kráľ Václav IV. nariadil, ktorý názor je správny, lebo tak sa to deje v diktatúrach a tak sa manipuluje aj dnes verejná mienka, ako na to upozorňuje aj sám sv. otec František. Jednoducho nadiriguje sa, to čo má byť považované za pravdu a tak svedkovia pravdy a svedkovia, zástancovia výhrady vo svedomí to nemajú jednoduché. Lebo tak aj trošku úsmevne povedané, keď je nejaký despota, alebo diktátor a pýta sa koľko je koní, tak tí, ktorí sú pod ním odpovedajú: „A koľko si prajete, aby bolo koní?“ Tak nie objektívna skutočnosť, ale jednoducho... Údajne aj v severnej Kórei sa počíta letopočet a čas od otca, vtedajšieho... Tento čas nie je kompatibilný s časom, ktorý je uznávaný vo svete.
A tento svedok pravdy a zástanca výhrady vo svedomí vieme o ňom ďalej z histórie, že ako svedkovi pravdy sa mu zachoval jazyk, kvôli spovednému mlčaniu. Kvôli tomu, že zachoval spovedné tajomstvo. Podľa novších výskumov nejedná sa o jazyk, ale o mozgové tkanivo a tak niektorým to môže robiť problémy, že tu sa odrazu všetko mení. Nič sa nemení. Na jeho postoji sa nič nemení. Ba dokonca ako sme hovorili, a oprávnene o mozgovom tkanive, tak z mozgu vyšiel impulz smerom k jazyku, aby bol ticho. Lebo z mozgu vychádzajú tieto impulzy. A obstál pred mocou času. Obstál pred mocou doby. Takto pred mocou doby obstála nominovaná blahoslavená Anka Kolesárová, ktorá obstála pred mocou vojny a nepoddala sa opitému vojakovi. Takto obstál blahoslavený Pavol VI., zakrátko teda vyhlásený za svätého, nepodľahol tlaku verejnej mienky. A keď sledujete aspoň časť tej správy o jeho svätorečení, na jeho príhovor, Pavla VI., Pán koná zázraky práve v tejto oblasti, ktorú vo svojom čase zastával: manželská čistota a otázka počatia. Práve v tejto oblasti vyprosuje pomoc. Blahoslavený biskup Romén, zastrelený pri oltári... A tak by sme mohli pokračovať ďalej. Áno, stojíme stále pred tlakom dnešného sveta... Je tlakom proti prirodzenému poriadku.
Aj pokrstní, pobirmovaní, zosobášení a keď sledujete tlač, tak sa stretnete, že aj zasvätení a vysvätení sú vystavení tomuto tlaku, pod mocou boja za ochranu prirodzeného poriadku: zastať sa, nezastať sa? Počatého života, chorého človeka... A vieme, že mnohí aj zo spomenutých rezignujú... aj podľahnú. A táto téma je stále nastolená.
A možno taký obraz by som ponúkol práve do týchto debát, aby sa niesli bez emócií.
Vezmite si hniezdo orla. Teraz si predstavte, že v čase keď sa tam z vajca má vyliahnuť nový orol, žeby niekto niekomu povedal, aby išiel toto vajce ukradnúť a prípadne zničiť. Čo myslíte, ako by reagovala štátna moc na zničenie tohto vajca?...
A keď je oplodnené vajíčko pod srdcom ženy, ako sa reaguje pri jeho ničení? Je to správne, je to dobré? Kto je v tomto prípade viac chránený? Človek, alebo zviera?
V týchto debatách o živote od počiatku a jeho zničení, znova aby sme sa vyhli všelijakým emóciám, pretože niekto povie, že to je náboženská problematika, niekto to zneužije na biologickú problematiku... Nie! V rámci týchto debát by bolo veľmi vhodné, keby sa neustále premietal film: Nemý výkrik. A v tomto filme sa jasne ukazuje, ako sa správa malý človiečik, keď ho ničia pod srdcom ženy. V týchto debatách by sa dookola mal premietať tento film. Tam jasne vidieť čo sa vlastne deje v tejto chvíli. Áno, mnohí podľahli a neobstáli pod tlakom týchto zápasov.
Ani všetci v tom spoločenstve okolo sv. Jána Nepomuckého neobstáli, ako čítame v príbehu o jeho živote, podľahli tomuto tlaku.
Vieme, že aj v prítomnosti Pána Ježiša podľahli: Judáš i Peter. Zradili... ale jeden pokánie nekonal a druhý ho konal. Teda je tu vždy možnosť. Zotrvať v zle, zmeniť sa a dokonca kto sa zmení k lepšiemu, tomu nebráni nič, aby sa dokonca stal svätým. Lebo Božie milosrdenstvo a príhovor Panny Márie môže spôsobiť a spôsobuje zmenu, obrátenie v živote človeka a zachraňuje človeka pre večnosť.
Stalo sa, že biedny tulák zachránil 4 ročného chlapca a keď rozradostená mama chcela poďakovať tomuto tulákovi, tulák nechcel nič, len sa najesť. A vtedy mama tohoto zachráneného chlapčeka, zobrala mu z krku striebornú retiazku, na ktorej bola medailónka zázračnej Panny Márie a toto dala záchrancovi, tulákovi na krk s tým, aby sa denne pomodlil aspoň jedno Zdravas. Tulák nechcel ani retiazku, ani medailónku a už vôbec nie, aby sa modlil aspoň jedno Zdravas denne. Ale tak no „cez zuby“ to nejako prisľúbil. Údajne sa vôbec nezmenil, ale sa modlil. A prešli roky a on opustený napokon skončil v nemocnici v cudzej krajine, nemal tam nikoho... a keď mu ponúkali návštevu kňaza, tak sa len vysmial, kňazovi vynadal všelijakými nepeknými slovami až raz sa stalo, že sa dozvedel, že ten kňaz ktorý ho chce navštíviť pochádza z tej istej krajiny ako on. Tak to mu už bolo bližšie: tak môžme sa porozprávať. Kňaz prichádza k nemu, ponúka mu sviatosť zmierenia, sviatosť pomazania chorých, ale tento tulák stále ešte vo svojej tvrdosti opakuje, že nič mu nie je treba a keď sa už by aj zdalo, že by už mohol byť nalomený, tak hovorí: „Musíte mi dať nejaké znamenie, že aj ja sa môžem spasiť! No ale nijaké znamenie naporúdzi nebolo. A tak kňaz sa už takmer zvrtol, že už odíde a vtedy sa zahľadel na tohoto tuláka a div sa svete, zbadal ma na krku tú striebornú retiazku s medailou. A znova začína rozhovor: „Je to pamiatka po Vašej mame?“ Nie!.. a vtedy mu tulák rozpovedal príbeh o záchrane 4 ročného chlapca, o tej mame a o tomto dare. A vtedy sa stalo to, čo ani tulákovi nešlo do hlavy. Kňaz si kľakol pred ním na kolená a plakal. Tuláka to tak zobralo, že sa až on sám zľakol, či sa kňazovi niečo nestalo a pýta sa: „Čo Vám je?“ Ale už určite tušíte, čo sa stalo..
Kňaz jasne povedal: „Vy ste mi vtedy zachránili časný život a mňa Pán Boh posiela dnes sem k Vám, aby som Vás zachránil pre život večný..“ Tulák také znamenie nečakal.
Tá mama, tá zbožná mama dala kedysi svojmu synovi na krk retiazku s medailónkom Panny Márie.
Aké je bolestivé, keď dnes mamy alebo babky dajú deťom na ruky červené šnúrky, nejaké talizmany a nechcú veriť, že to je urážka Boha. Je to spojenie a potvrdenie spojenia so zlým. Pretože medailónka a zbožná modlitba zachráni človeka, ale tí, ktorí potvrdzujú skrze takého znamenia spojenie so zlým, tak je to cesta zavrhnutia... sú takí, ktorí chcú stále len moderné, ale nie Božie. Ale všetko sa dá zmeniť. Ale k tej zmene možno dôjsť len s Bohom a s Pannou Máriou. Inak je ohrozená celá večnosť človeka.
A to nie je málo, tu ide o všetko.
A tak milí bratia a sestry, v tomto mesiaci obnovme svoju mariánsku úctu v rodinách. O to prosme, o túto obnovu aj v tomto deviatniku pred Zoslaním Ducha Svätého, pred Turícami, teraz budú v nedeľu. Prosme o obnovu Matku Božiu i svätého Jána Nepomuckého.
AMEN.
"Bratia a sestry, zajtra Slovensko oslávi sviatok svojej patrónky,
preblahoslavenej Panny Márie Sedembolestnej.
Ježiš ju dal za matku každému z nás.
Ona nech vás sprevádza na ceste k nemu.
Rád žehnám vás všetkých."
Pápež František
Vatikán 14. septembra 2016
in tkkbs.sk
Pápež František vyzýva odolávať symbolickým prenasledovaniam a „veľkej apostázii“
(RV) „Prenasledovanie je každodenným chlebom Cirkvi“ opakoval pápež tento utorok 12. apríla počas sv. omše, celebrovanej v kaplnke Domu svätej Marty.
Ako sa stalo sv. Štefanovi, prvému mučeníkovi, alebo „maličkým mučeníkom“, zabitým Herodesom, takisto dnes, uisťoval pápež, početní kresťania sú zabíjaní pre svoju vieru v Krista, a iní sú prenasledovaní ideologicky, pretože chcú vyjadriť hodnotu skutočnosti byť Božími deťmi.
Existujú krvavé prenasledovania, ako je prípad byť roztrhanými dravou zverou na radosť obecenstva na galérii, alebo rozprášenými bombou pri východe po svätej omši. A sú „prenasledovania v bielych rukaviciach, prenasledovania kultúrne, tie, čo ťa zavrú do kútika spoločnosti, ktoré ti spôsobia, že stratíš svoju prácu, ak nesúhlasíš so zákonmi, ktoré idú proti Bohu Stvoriteľovi“, tvrdil Svätý Otec.
Dennodenní mučeníci
Príbeh o mučeníctve sv. Štefana, opísaného v časti zo Skutkov apoštolov, ktorý ponúka liturgia, ženie pápeža k novým úvahám nad realitou, ktorá už 2000 rokov tvorí súčasť histórie kresťanskej viery: prenasledovanie.
„Prenasledovanie, povedal by som, je každodenným chlebom Cirkvi. Ježiš to povedal. My, keď sa vyberieme na malý turizmus v Ríme a ideme do Kolosea, myslíme si, že mučeníkmi boli tí, ktorí boli zabití levmi. Ale mučeníkmi neboli iba títo tam. Sú to každodenní muži a ženy: dnes, Veľká Noc, sotva sú tomu tri týždne... Títo kresťania, ktorí slávili Veľkú Noc v Pakistane boli umučení práve preto, že oslavovali Vzkrieseného Krista. A takto dejiny Cirkvi napredujú so svojimi mučeníkmi.“
„Vzdelanostné“ prenasledovania
Mučeníctvo Štefana dalo rozbeh krutému antikresťanskému prenasledovaniu v Jeruzaleme, podobnému tým, ktoré znášajú tí, čo dnes nie sú slobodní vyznať svoju vieru v Ježiša. „Ale, spozoroval Pápež František, existuje iné prenasledovanie, o ktorom sa veľmi nehovorí“, prenasledovanie „maskované kultúrou, maskované modernosťou, maskované pokrokom“.
„Je to prenasledovanie, povedal by som to trošku ironicky, „vzdelanostné“. Je to vtedy, keď človek nie je prenasledovaný preto, že vyznal Kristovo meno, ale preto, že chcel preukázať hodnoty Božieho Syna. Je to prenasledovanie proti Bohu Stvoriteľovi, v osobe jeho detí! A takto vidíme každý deň, že mocnosti vytvárajú zákony, ktoré zaväzujú ísť touto cestou, a národ, ktorý nenasleduje tieto moderné zákony, alebo aspoň nechce ich mať vo svojej legislatíve, stáva sa obvineným, „slušne“ prenasledovaným. Je to prenasledovanie, ktoré odtína človeku slobodu odmietnuť z dôvodov svedomia“, zdôrazňoval Pápež František.
Veľká apostáza
„Toto, to je prenasledovanie svetom“, ktorý „odtrháva slobodu“, kým „Boh nás robí slobodnými“ vydávať svedectvo „o Otcovi, ktorý nás stvoril, a o Kristovi, ktorý nás zachránil“. A toto prenasledovanie, podčiarkol, „má aj šéfa“:
„Šéf zdvorilého, vzdelanostného prenasledovania, Ježiš ho pomenoval: „knieža sveta“. A keď mocnosti chcú nanútiť postoje, zákony proti dôstojnosti Božích detí, tak ich prenasledujú a idú proti Bohu Stvoriteľovi, opakoval pápež. Je to veľká apostáza. Takto život kresťanov napreduje s týmito dvomi prenasledovaniami. Ale Pán nám sľúbil, že sa od nás nevzdiali: „Buďte na pozore! Nepadnite do ducha sveta. Dávajte pozor! Choďte dopredu! Ja budem s vami“.
In Radio Vatican 12. april 2016
Mariánske sestry sa zjednocujú s výzvou pápeža a pozývajú všetkých svojich známych zjednotiť sa pri príležitosti :
Modlitbového večera „osušiť slzy“ tých, ktorí trpia
(RV) Poutieranie tvárí, zaliatych slzami fyzického alebo duševného utrpenia, prináša útechu a nádej. To je zmyslom modlitbového večera za „osušenie sĺz“, ktorý bude viesť Pápež František dňa 5. mája o 18.00 hod v Bazilike svätého Petra. Večer venovaný tým, ktorí trpia vo svojej duši alebo na tele.
Táto jubilejná udalosť, ako to vysvetľuje správa Svätej Stolice, chce byť „viditeľným znamením milosrdnej ruky, vystretej Otcom na poutieranie sĺz matky alebo otca, ktorí stratili svojho syna; syn, ktorý stratil jedného rodiča; toho, kto bojuje s chorobou, kto prišiel o prácu alebo si ju nemôže nájsť, kto žije v situácii nezhody v rodine, kto zakúša samotu kvôli svojmu pokročilému veku, kto trpí kvôli existenčným ťažkostiam, kto utrpel krivdu, kto stratil zmysel svojho vlastného života alebo sa mu ho nedarí nájsť. Sú to všetky druhy malých či veľkých utrpení, ktoré každý v sebe nosí, ale bezpochyby všetky sú spojené s „námahou“ žiť, a často s nedostatkom nádeje a dôvery.“
Tešiť zarmútených, jeden zo siedmych skutkov milosrdenstva, je jadrom tohto jubilejného večera, otvoreného pre všetkých, ale najmä pre tých, ktorí pociťujú, najhlbšie v nich, potrebu slova opory, sily a útechy.
Počas večera bude v Bazilike svätého Petra vystavený relikviár Plačúcej Panny Márie zo Syrakúz, aby si ho veriaci mohli uctiť. Spája sa so zázračným javom, ktorý sa stal medzi
29. augustom a 1. septembrom 1953, kedy namaľovaný reliéf zo sadry, zobrazujúci nepoškvrnené srdce Panny Márie, nad posteľou mladých manželov Lannuso ronil slzy. Relikviár zachytáva niekoľko sĺz, ktoré zázračne vytiekli z obrazu Panny, a dôkaz materinskej lásky.
(Tratto dall'archivio della Radio Vaticana)
in Radio Vatican, 26. apríl 2016
Vatikán : Komisia pre boj proti pedofílii žiada zaangažovanosť osôb, ktoré sú v pozícii zodpovednosti v Cirkvi
Vatikán chce, aby biskupi prevzali zodpovednosť proti pedofílii
Nová pápežská komisia pre ochranu maloletých predloží pápežovi návrh, aby sa « osoby, ktoré sú v pozícii zodpovednosti v Cirkvi » zodpovedali za ich riešenie prípadov sexuálneho zneužívania maloletých.
Čo hovorí pápežská komisia ?
« Musia existovať dôsledky. » Bez ďalšieho upresnenia dal porozumieť minulú sobotu predstavený pápežskej komisie pre ochranu maloletých, kardinál Sean O’Malley, že biskup, ktorý by nerešpektoval povinnosť riešiť prípady pedofílie, o ktorých by sa dozvedel vo svojej diecéze, mal by svoju zodpovednosť prevziať, zaktívniť.
Jeho komisia sa pokladá « za plne vedomú, že úloha zodpovednosti má hlavnú dôležitosť » a že na túto tému predložila svoj návrh pápežovi Františkovi.
Aké sú sankcie, o ktorých sa zmýšľa ?
« Treba, aby sankcie boli rovnakého druhu v kanonickom a štátnom práve », uvažuje Emmanuel Tawil. Najvyžšia sankcia, odchod biskupa, závisí od samotnej právomoci pápeža. Neprítomnosť povýšenia je dalšou formou sankcie. Zamýšľané prevzatie zodpovednosti môže tiež vziať formu peňažnú, diecéza odškodní obete.
Na začiatku diskusie o sankciách, komisia, ktorú predsedal kardinál O’Malley, poukázala na « prevziatie zodpovednosti, dajúc pochopiť všetkým hierarchickým stupňom Cirkvi dôležitosť a súrnosť správnych mier ochrany » maloletých.
Za týmto cieľom sa uvažuje o seminároch, (ktoré pomôžu byť citlivými k tomuto problému) pre nových biskupov a rímsku kúriu.
Predstavení rehoľných rádov sú tiež braní do úvahy.
preklad: Mariánske sestry
Generálna audiencia
Námestie sv. Petra
Streda 10. júna 2015
Drahí bratia a sestry, dnes by som sa chcel dotknúť jedného aspektu rodinného života, ktorý je skúsenosťou našej slabosti, teda choroby.
V mnohých prípadoch rodina je akoby najbližšou « nemocnicou », ktorá nám pomáha liečiť sa a uzdraviť sa!
Ježiš sa tiež predstavuje ako niekto, kto bojuje proti chorobe a ktorý prišiel uzdraviť človeka zo všetkého zla. Podľa jeho príkladu, misiou Cirkvi je pomáhať chorým bez zbytočného rečnenia. Modlitba za chorých by nikdy nemala chýbať, či už osobná alebo spoločná ! Aj keď sa vynárajú ťažkosti kvôli ľudskej slabosti, čas choroby môže posilniť rodinné zväzky. Taktiež je potrebné vychovávať deti k solidarite s chorými, aby neboli « anesteziované » (necitlivé) voči utrpeniu druhých. Vzdávajme vďaky Bohu za krásne skúsenosti cirkevného bratstva, ktoré pomáhajú rodinám prekonať ťažké chvíle utrpenia.
Som šťastný, že môžem prijať pútnikov francúzskeho jazyka... Pozývam Vás, aby ste ostávali v blízkosti chorých vo vašich rodinách a aby ste
sa modlili za všetkých trpiacich. Nech vás Boh žehná !
in vatican.va
preklad: Mariánske sestry
Mariánske sestry boli založené, je tomu 42 rokov, aby odpovedali na toto volanie.
Komisia Minorum Tutela Actuosa na ochranu maloletých
Mesto Vatikan, 8 mája 2015 (VIS).
Dnes zverejnila Chirographum* Minorum Tutela Actuosa, podpisaný pápežom 22 marca 2014 : « Ochrana maloletých a zaviazanie sa zabezpečiť ich intelektuálny a duchovný rozvoj podľa náležitej ľudskej dôstojnosti patrí evanjeliovému posolstvu ktoré Cirkev a jej členovia musia šíriť vo svete. Bolestné záležitosti prinútili Cirkev k hlbokému spytovaniu svedomia a prosbe o odpustenie obete a spoločnosť za spáchané krivdy. Toto viedlo k zavedienu rôznych iniciatív určených na nápravu zla, urobiť zadosť spravodlivosti a zabrániť aby sa opakovali takéto skutočnosti. Po konzultácii mnohých pastierov, spolupracovnikov a expertov, si želám pokračovať v opatreniach ktoré začali moji predchodcovia tým že zostavili Permanentnú Komisiu ktorej úlohou je ochrana maloletých a iných zraniteľných osôb podľa najúčinnejších cirkevných znení ale aj spolupracovať s každou osobou alebo organismom ktorí sa snažia o ten istý cieľ... Členovia tejto komisie sa budú zaoberať opatreniami ktoré sú potrebné na ochranu maloletých a iných zraniteľných osôb akákoľvek by bola ich náboženská príslušnosť, lebo oni sú maličkí na ktorých Pán hľadí s láskou. Počítam s nimi, aby mi pomohli odpovedať na uložené požiadavky, tým že mi navrhnú praktické opatrenia, aby sme zaručili ich ochranu a konať tak aby sa už neobjavili v Cirkvi zločiny sexuálneho obťažovania. So súhlasom Kongregácie pre doktrínu viery, Komisia zahrnie jednotlivé Cirkvi do ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb. Vyššie uvedený text plne nadobúda účinnosť, akékoľvek by boli pripadné protichodné predpisy »
Z jeho strany, kardinál štátny sekretár mandatovaný pápežom, potvrdil na tri roky štatút Komisie Minorum Tutela Actuosa, prezentované jej prezidentom, kardinálom O'Malley. Dokument, v latinčine a v angličtine, sa skladá zo šiestich článkov ktoré obsahujú podstatu nového organismu a jeho kompetencie, jeho členov a jeho zhromaždenie, jeho personál, jeho pracovné skupiny a jeho normy. Samostatný ale naviazaný na Svätú Stolicu, Komisia nadobúda verejno-právnu osobnosť a má konzultatívnu úlohu k dispozícii pápeža, s legálnym sídlom vo Vatikáne. Kedže ochrana maloletých a iných zraniteľných osôb je prioritou v lone Cirkvi, Komisia môže navrhnúť v rámci jej stanov opatrenia vzhľadom na osobitné Cirkvi. Celý návrh bude musieť najprv dosiahnuť dvojtretinovú väčšinu členov. Vo svojej práci sa prezident opiera o Štátny sekretariát, aby vyzdvihol oprávnenosť ostatných organizmov, ktoré bude konzultovať za pomoci sekretára. Ku kompetentným orgánom v úlohe ochrany Rímskej Kúrie sa pridávajú tie z biskupských konferencií, rehoľných rádov a apoštolských spoločenstiev, ktorí sú povolaní spolupracovať v úplnej priehľadnosti. Komisia sa skladá z maximálneho počtu osemnástich členov, z ktorých Prezident a Sekretár sú menovaní pápežom na tri roky obnovovateľne. Zhromažďuje sa dvakrát ročne v plnom zastúpeni, ale na žiadosť dvoch tretín a za súhlasu prezidenta sa môže zvolať mimoriadne zhromaždenie. Konečná správa (referát) zasadnutí musí byť schválený minimálne dvoma tretinami a členom je povolené zúčastniť sa na práci videokonferenciou. Členovia ako personál, aj ako presní spolupracovníci sú viazaní úradným tajomstvom ohľadom údajov alebo získanych informácií v rámci ich funkcií alebo počas vykonávania ich prác.
* list pápeža Rímskej Kúrii
v VIS, preklad cez Servus
Nežartuje sa ak sa jedná o deti.
Mesto Vatikán, 8 apríla 2015 (VIS)
Dnes ráno počas generálnej audiencie, Svätý Otec pokračoval svoju katechézu venovanú rodine doplňujúc svoje uvažovanie o deťoch : «najkrajšie ovocie požehnania ktoré Stvoriteľ dal mužovi a žene». Pred «situáciami utrpenia, nanešťastie prežitého mnohými z nich»...
«Tí ktorým pripadá úloha riadiť, vyučovať, všetci dospelí, povedal by som, sú zodpovední za deti a spraviť každý čo môže aby zmenil túto situáciu. Myslím na utrpenie detí. Všetky deti ktoré sú utláčané, opustené, ktoré žijú na ulici a žobrú, ktoré žijú neporiadne, bez toho aby išli do školy, bez starostlivosti, je krik ktorý vystupuje k Bohu a ktorý obviňuje systém ktorý sme zostavili... Ale na žiadne z týchto detí nezabudne Nebeský Otec! Žiadna z ich sĺz sa stratí! Rovnako ako aj naša zodpovednosť, sociálna zodpovednosť ľudí a štátov». Potom Pápež pripomenul že Ježiš žiadal svojich učenníkov aby nechali deti priblížiť sa k nemu...
«Často podstupujú násilie ktoré nie sú schopní prekonať a pred očami dospelých si myslia, že si musia zvyknúť na degradáciu... Nežartuje sa ak sa jedná o deti!», dodal Pápež po tom, keď pripomenul, že dnes tak ako v minulosti, Cirkev dáva svoje materstvo do služieb detí a ich rodín»... «Bolo by to dobre mať spoločnosť, ktorá rozhoduje raz a navždy keď sa jedná o deti ktoré prichádzajú na svet. Žiadna obeta dospelých nie je príliš veľká na to aby si žiadne z nich nemohlo myslieť že je iba omyl, že je na nič a aby bol ponechaný zraneniam života... Pán súdi náš život tak že počúva to, čo mu hovoria anjeli detí, tí anjeli, ktorí stále vidia tvár Nebeského Otca.
Pýtame sa stále čo o nás povedia Bohu títo anjeli detí?
"Nech sa vaše spoločenstvá stanú ostrovmi milosrdenstva
uprostred mora ľahostajnosti".
Pápež František, Posolstvo na Pôst 2015
Zosilnenie spolupráce V ochrane maloletých
Vatikán, 5.februára 2015 (VIS)
2.februára Svätý Otec napísal Prezidentom biskupských Konferencií a Predstaveným Inštitútov Zasväteného života a Spoločnostiam apoštolského života v úmysle zosilniť ich spoluprácu s Pápežskou Komisiou pre ochranu maloletých (vytvorenú v marci minulého roku).
Potom, ako vyhlásil jej vytvorenie od decembra 2013 ,,v cieli ponúknuť návrhy a iniciatívy, týkajúce sa zlepšenia pravidiel a opatrení na ochranu všetkých detí a zraniteľných dospelých.'' Pripomína, že sú povolaní vytvoriť tam vysoko kvalifikované osobnosti známe ich úsilím v tejto veci.
Neskôr, v júli 2014 nasledovalo : ,,stretol som obete sexuálneho zneužívania spáchaného kňazmi, čo mi umožnilo lepšie preniknúť intenzitu ich utrpenia a silu ich viery. To ma uistilo v presvedčení, že musíme pokračovať v snahe urobiť všetko pre vykorenenie pohromy násilia páchaného na deťoch vo vnútri Cirkvi a založiť priebeh uzmierenia a uzdravenia pre tých, ktorí boli týraní.
Z týchto dôvodov som tam minulého decembra pridal niekoľko nových členov Komisie pre lepšie reprezentovanie miestnych cirkví z celého sveta.
O niekoľko dní sa kompletná komisia zíde v Ríme po prvýkrát.
Bude potrebne platná a účinná na to, aby mi pomohla povýšiť zaviazanie celej Cirkvi vo všetkých úrovniach: apoštolské konferencie, diecézy, rehoľné rády a zasvätené inštitúty.
Máme upotrebiť nevyhnutné činy na zaistenie ochrany detí a zraniteľných dospelých a dať odpovede spravodlivosti a milosrdenstva.
Rodiny potrebujú vedieť, že Cirkev nešetrila ich úsilie pre ochranu ich detí a že majú právo jej ich zveriť v úplnej dôvere. Nesmie byť už možné zvolávať nové úvahy, akéhokoľvek rázu, ako túžbu vyhnúť sa škandálu. V kňazstve nemá byť miesto pre tých, ktorí zneužívajú maloletých. Patrí sa poskytnúť plné pôsobenie obežníkom publikovaným Kongregáciou pre doktrínu viery, 3.mája 2011 na pomoc biskupským konferenciám v príprave priamych liniek pre rokovanie prípadov sexuálneho zneužívania neplnoletých zo strany kňazov. Je dôležité, aby si konferencie osvojili nástroj na periodické vyšetrenie noriem a ich overenie v tomto konaní.
Diecézny biskup a vyšší predstavení majú zodpovednosť bdieť nad tým, aby vo farnostiach a ostatných cirkevných institúciách bola zabezpečená ochrana detí a zraniteľných dospelých.
Je povinnosťou Cirkvi vyjadriť Ježišovo spolucítenie tým, ktorí podstúpili surové sexuálne zaobchádzanie, tak isto, ako ich rodinám.
Diecézy a rehoľné inštitúty sú pozvané zapojiť sa do pastorálneho programu, ktorý obsahuje psychologické a duchovné služby.
Pastieri a predstavení rehoľných spoločenstiev majú byť pohotoví stretnúť sa s obeťami a ich blízkymi. Tieto stretnutia budú vynikajúcimi príležitosťami na počúvanie a poprosenie o odpustenie tým, ktorí toľko trpeli.
Pre všetky tieto dôvody prosím vašu úplnú spoluprácu s Komisiou pre ochranu maloletých.
Misia, ktorú som im dal, chápe asistenciu diecéz, rehoľných inštitútov a konferencií v spôsobe výmeny pracovných postupov a výchovných programov a formácie schopnej bojovať proti sexuálnemu zneužívaniu.
Nech Pán Ježiš vdýchne do každého z nás, členov Cirkvi, vedomie toho, že pozornosť a oddanosť malým charakterizovala Jeho prítomnosť medzi ľudmi, aby sa to vedomie preložilo do zvláštnej zodpovednosti, čo sa týka ochrany detí a zraniteľných dospelých.
Nech Mária, Matka nežnosti a milosrdenstva, nám pomôže dívať sa so štedrosťou a prísnosťou na našu povinnosť uznať si pokorne svoje chyby a opraviť neprávosti spáchané v minulosti.
Takto budeme verní misii pre ochranu tých, ktorých Ježiš uprednostňuje.''
Svätá omša v kaplnke Domus sanctae Marthae s niekoľkými obeťami sexuálneho zneužívania spáchaného členmi duchovenstva.
Homília pápeža Františka
Pondelok 7. júla 2014
(výňatok)
...
Tiež vás prosím o odpustenie za hriechy vzniknuté zanedbaním zo strany cirkevných autorít, ktoré neodpovedali adekvátne na odhalenia zneužívania, ktoré boli udané blízkymi a tými, ktorí boli obeťami zneužívania, čo spôsobilo utrpenie navyše tým, ktorí boli zneužívaní a vystavilo nebezpečenstvu ostatných maloletých, ktorí boli v nebezpečnej situácii.
Okrem toho, odvaha, ktorú ste vy a ostatní ukázali tým, že ste predložili pravdu, bola službou lásky, ktorá vyniesla na svetlo hroznú temnosť v živote Cirkvi.
V úrade Cirkvi nie je miesto pre tých, ktorí páchajú tieto zneužívania a zaväzujem sa netolerovať zlo spôsobené maloletému, nech by to bolo kýmkoľvek...
Všetci biskupi majú preukázať svoju pastorálnu službu s čo najväčšou starostlivosťou, aby zabezpečili ochranu maloletým a budú sa zodpovedať z tejto zodpovednosti.
Počítam s členmi Pápežskej Komisie na Ochranu Maloletých, všetkých maloletých; akéhokoľvek vierovyznania by boli, sú synmi na ktorých Boh hľadí s láskou.
Prosím podporu aby mi pomohli zaručiť aby sme mali najlepších politikov a najlepšiu procedúru v Katolíckej (všeobecnej) Cirkvi na ochranu maloletých a na prípravu personálu Cirkvi, v uskutočnení tejto politiky a týchto procedúr. Musíme spraviť všetko čo je možné, aby sme sa uistili že takéto hriechy nie sú v Cirvi.
...