Svätá omša otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika, 16. mája 1918, vo sviatok svätého Jána Nepomuckého, patróna rožňavskej diecézy

Milý spolubratia v kňazskej a diakonskej službe, rehoľné sestry, Bohu zasvätení, milí olympionici, drahí bratia a sestry, teda sprievod našich olympionikov, celá duchovná rodina Rádia Lumen, najmä chorí a tí, ktorí sa o nich staráte, drahí bratia a sestry, milédeti, milá mládež.

Ďakujem za vašu prítomnosť, tu v našej Rožňavskej katedrále, vám, ktorí ste sem pricestovali i vám, ktorí ste skrze Rádio s nami duchovne tu prítomní. Dnes sa ukončila prvá časť biblickej olympiády z celého Slovenska na úrovni základných škôl, teraz ste prišli zástupcovia stredných škôl, ktorí ste vo svojich diecézach vyhrali súťaž a dnes na celoslovenskej báze sa tu stretávame, aby ste zajtra pokračovali v tejto súťaži. Ja ešte raz a s radosťou ďakujem za vašu prítomnosť... a som rád, verím, že spolu budete dnes so mnou ďakovať za tri roky mojej služby tu v diecéze, ktorá sa dnešným dňom napĺňa, takto pred troma rokmi som ju začal a že budeme spoločne ďakovať za kňazov tejto diecézy, Bohu zasvätených, za rehoľné sestry, za veriacich a prosiť diecézneho patróna sv. Jána Nepomuckého i Pannu Máriu Rožňavskú, pochopiteľne, aby nám vyprosovali tie potrebné milosti, ktoré sú dôležité pre nás všetkých pre obnovenie duchovného života celej našej diecézy.

Najskôr upriamujeme pozornosť na patróna našej diecézy, sv. Jána Nepomuckého, ktorý aj skrze, pochopiteľne Božie povolanie, aj svoje nadanie stáva sa pravou rukou, teda generálnym vikárom, pražského arcibiskupa a za kráľa Karola IV. to všetko išlo dobre a v poriadku, tom čase vzniká aj univerzita v Prahe. Ale Karlov syn Václav IV. už nekráčal v šľapajach svojho otca, ale práve naopak jeho život bol celkom iný, zameraný na hromadenie bohatstva, na zábavu aj na nemravný život a z toho vznikali potom napätia, pretože mal zálusk na Kladrubské opátstvo a ako z tradície vieme, zaujímal sa o hriechy svojej ženy Žofie a tak nútil Jána Nepomuckého, aby ich prezradil. A veľakrát to býva práve i preto, lebo sám žil životom nevernosti a tak si myslel, že aj jeho zbožná manželka sa bude takto prejavovať. Lebo človek, ktorý žije v hriechu si myslí, že aj iní sú takí istí. A keď nepochodil u Jána Nepomuckého, tak nariadil mučenie, trápenie a napokon aj utopenie tohoto muža, kňaza, dnes svätca, ktorý je patrónom našej diecézy. Čo ho teda hnalo? Aká to bola túžba? Túžba po majetkoch, túžba zakryť vlastné hriechy a to „hriechmi“ akože svojej ženy, ktoré neboli a nič mu nebolo sväté. Darmo, ak je človek takto spútaný a oklamaný, už mu nie je nič sväté, ani posvätené, zasvätené osoby, jednoducho ide si za svojím a to svoje presadzuje aj za cenu krvi.

Ale nič nové sa nedeje. Veď predsa aj dnešné Evanjelium nám hovorí: „Budú vás vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydávali svedectvo. Ale kto vytrvá dokonca, ten bude spasený.“ /Mt 10, 18/

A dnes keď možno ako veriaci nie sme, aspoň tu na našom území, vláčení pred vladárov a kráľov, lebo to sa aj v dnešnej dobe môže stať... oveľa viac krát sme vláčení pred oči celého sveta! Pretože cez mediálne nastavenie nie je problém dnes byť takto postavený do zorného uhlu, kritiky tohto sveta. Nie nadarmo pápež František vo svojom posolstve na deň médií varoval všetkých mediálnych pracovníkov pred šírením falošných správ. Teda to už nie je len výrok niekoho kdesi na periférii, to je postreh svätého otca, ktorý denno-denne žije v centre pozornosti celého sveta a sám vie koľko týchto správ je značne modifikovaných do nepravdy... pretože sa to niekomu hodí. Až vzniká otázka: ale koho dnes vôbec zaujíma pravda? Koho dnes zaujíma pravda...?

Veď predsa pravdou býva často to, čo povie ten, ktorý má moc.

Alebo keď ste videli film o sv. Austínovi a tiež vieme, že Augustín prechádzal touto prípravou stať sa právnikom, dostáva odpoveď na otázku, čo je pravda: „Pravda je to, čo sa zrodí v súdnej miestnosti. Teda, či je to objektívna skutočnosť alebo nie, to je vedľajšie. Súd vyriekol: toto je pravda..

A tak stojíme a dívame sa na postavu sv. Jána Nepomuckého, ako sa na svedka pravdy. Pretože, keď sme položili otázku, či niekoho zaujíma pravda, tak sa dívame na svedka pravdy, dívame sa na svedka, ktorý zastával výhradu vo svedomí. Darmo, že kráľ Václav IV. nariadil, ktorý názor je správny, lebo tak sa to deje v diktatúrach a tak sa manipuluje aj dnes verejná mienka, ako na to upozorňuje aj sám sv. otec František. Jednoducho nadiriguje sa, to čo má byť považované za pravdu a tak svedkovia pravdy a svedkovia, zástancovia výhrady vo svedomí to nemajú jednoduché. Lebo tak aj trošku úsmevne povedané, keď je nejaký despota, alebo diktátor a pýta sa koľko je koní, tak tí, ktorí sú pod ním odpovedajú: „A koľko si prajete, aby bolo koní?“ Tak nie objektívna skutočnosť, ale jednoducho... Údajne aj v severnej Kórei sa počíta letopočet a čas od otca, vtedajšieho... Tento čas nie je kompatibilný s časom, ktorý je uznávaný vo svete.

A tento svedok pravdy a zástanca výhrady vo svedomí vieme o ňom ďalej z histórie, že ako svedkovi pravdy sa mu zachoval jazyk, kvôli spovednému mlčaniu. Kvôli tomu, že zachoval spovedné tajomstvo. Podľa novších výskumov nejedná sa o jazyk, ale o mozgové tkanivo a tak niektorým to môže robiť problémy, že tu sa odrazu všetko mení. Nič sa nemení. Na jeho postoji sa nič nemení. Ba dokonca ako sme hovorili, a oprávnene o mozgovom tkanive, tak z mozgu vyšiel impulz smerom k jazyku, aby bol ticho. Lebo z mozgu vychádzajú tieto impulzy. A obstál pred mocou času. Obstál pred mocou doby. Takto pred mocou doby obstála nominovaná blahoslavená Anka Kolesárová, ktorá obstála pred mocou vojny a nepoddala sa opitému vojakovi. Takto obstál blahoslavený Pavol VI., zakrátko teda vyhlásený za svätého, nepodľahol tlaku verejnej mienky. A keď sledujete aspoň časť tej správy o jeho svätorečení, na jeho príhovor, Pavla VI., Pán koná zázraky práve v tejto oblasti, ktorú vo svojom čase zastával: manželská čistota a otázka počatia. Práve v tejto oblasti vyprosuje pomoc. Blahoslavený biskup Romén, zastrelený pri oltári... A tak by sme mohli pokračovať ďalej. Áno, stojíme stále pred tlakom dnešného sveta... Je tlakom proti prirodzenému poriadku.

Aj pokrstní, pobirmovaní, zosobášení a keď sledujete tlač, tak sa stretnete, že aj zasvätení a vysvätení sú vystavení tomuto tlaku, pod mocou boja za ochranu prirodzeného poriadku: zastať sa, nezastať sa? Počatého života, chorého človeka... A vieme, že mnohí aj zo spomenutých rezignujú... aj podľahnú. A táto téma je stále nastolená.

A možno taký obraz by som ponúkol práve do týchto debát, aby sa niesli bez emócií.

Vezmite si hniezdo orla. Teraz si predstavte, že v čase keď sa tam z vajca má vyliahnuť nový orol, žeby niekto niekomu povedal, aby išiel toto vajce ukradnúť a prípadne zničiť. Čo myslíte, ako by reagovala štátna moc na zničenie tohto vajca?...

A keď je oplodnené vajíčko pod srdcom ženy, ako sa reaguje pri jeho ničení? Je to správne, je to dobré? Kto je v tomto prípade viac chránený? Človek, alebo zviera?

V týchto debatách o živote od počiatku a jeho zničení, znova aby sme sa vyhli všelijakým emóciám, pretože niekto povie, že to je náboženská problematika, niekto to zneužije na biologickú problematiku... Nie! V rámci týchto debát by bolo veľmi vhodné, keby sa neustále premietal film: Nemý výkrik. A v tomto filme sa jasne ukazuje, ako sa správa malý človiečik, keď ho ničia pod srdcom ženy. V týchto debatách by sa dookola mal premietať tento film. Tam jasne vidieť čo sa vlastne deje v tejto chvíli. Áno, mnohí podľahli a neobstáli pod tlakom týchto zápasov.

Ani všetci v tom spoločenstve okolo sv. Jána Nepomuckého neobstáli, ako čítame v príbehu o jeho živote, podľahli tomuto tlaku.

Vieme, že aj v prítomnosti Pána Ježiša podľahli: Judáš i Peter. Zradili... ale jeden pokánie nekonal a druhý ho konal. Teda je tu vždy možnosť. Zotrvať v zle, zmeniť sa a dokonca kto sa zmení k lepšiemu, tomu nebráni nič, aby sa dokonca stal svätým. Lebo Božie milosrdenstvo a príhovor Panny Márie môže spôsobiť a spôsobuje zmenu, obrátenie v živote človeka a zachraňuje človeka pre večnosť.

Stalo sa, že biedny tulák zachránil 4 ročného chlapca a keď rozradostená mama chcela poďakovať tomuto tulákovi, tulák nechcel nič, len sa najesť. A vtedy mama tohoto zachráneného chlapčeka, zobrala mu z krku striebornú retiazku, na ktorej bola medailónka zázračnej Panny Márie a toto dala záchrancovi, tulákovi na krk s tým, aby sa denne pomodlil aspoň jedno Zdravas. Tulák nechcel ani retiazku, ani medailónku a už vôbec nie, aby sa modlil aspoň jedno Zdravas denne. Ale tak no „cez zuby“ to nejako prisľúbil. Údajne sa vôbec nezmenil, ale sa modlil. A prešli roky a on opustený napokon skončil v nemocnici v cudzej krajine, nemal tam nikoho... a keď mu ponúkali návštevu kňaza, tak sa len vysmial, kňazovi vynadal všelijakými nepeknými slovami až raz sa stalo, že sa dozvedel, že ten kňaz ktorý ho chce navštíviť pochádza z tej istej krajiny ako on. Tak to mu už bolo bližšie: tak môžme sa porozprávať. Kňaz prichádza k nemu, ponúka mu sviatosť zmierenia, sviatosť pomazania chorých, ale tento tulák stále ešte vo svojej tvrdosti opakuje, že nič mu nie je treba a keď sa už by aj zdalo, že by už mohol byť nalomený, tak hovorí: „Musíte mi dať nejaké znamenie, že aj ja sa môžem spasiť! No ale nijaké znamenie naporúdzi nebolo. A tak kňaz sa už takmer zvrtol, že už odíde a vtedy sa zahľadel na tohoto tuláka a div sa svete, zbadal ma na krku tú striebornú retiazku s medailou. A znova začína rozhovor: „Je to pamiatka po Vašej mame?“ Nie!.. a vtedy mu tulák rozpovedal príbeh o záchrane 4 ročného chlapca, o tej mame a o tomto dare. A vtedy sa stalo to, čo ani tulákovi nešlo do hlavy. Kňaz si kľakol pred ním na kolená a plakal. Tuláka to tak zobralo, že sa až on sám zľakol, či sa kňazovi niečo nestalo a pýta sa: „Čo Vám je?“ Ale už určite tušíte, čo sa stalo..

Kňaz jasne povedal: „Vy ste mi vtedy zachránili časný život a mňa Pán Boh posiela dnes sem k Vám, aby som Vás zachránil pre život večný..“ Tulák také znamenie nečakal.

Tá mama, tá zbožná mama dala kedysi svojmu synovi na krk retiazku s medailónkom Panny Márie.

Aké je bolestivé, keď dnes mamy alebo babky dajú deťom na ruky červené šnúrky, nejaké talizmany a nechcú veriť, že to je urážka Boha. Je to spojenie a potvrdenie spojenia so zlým. Pretože medailónka a zbožná modlitba zachráni človeka, ale tí, ktorí potvrdzujú skrze takého znamenia spojenie so zlým, tak je to cesta zavrhnutia... sú takí, ktorí chcú stále len moderné, ale nie Božie. Ale všetko sa dá zmeniť. Ale k tej zmene možno dôjsť len s Bohom a s Pannou Máriou. Inak je ohrozená celá večnosť človeka.

A to nie je málo, tu ide o všetko.

A tak milí bratia a sestry, v tomto mesiaci obnovme svoju mariánsku úctu v rodinách. O to prosme, o túto obnovu aj v tomto deviatniku pred Zoslaním Ducha Svätého, pred Turícami, teraz budú v nedeľu. Prosme o obnovu Matku Božiu i svätého Jána Nepomuckého.

AMEN.